ABOV
Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si naši starí rodičia piekli doma v peci. Celé týždne boli bez mäsa na obed. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty či strukovín. Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú čeregy – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako majoše – jaternice, grajcupa – zabíjačková polievka či kočoňina – huspenina. Na pôstne dni sa pripravuje cupa – jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a kukuričena zameška – kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom. Obľúbenými jedlami obzvlášť u detí sú pirohy s lekvárom alebo tvarohom, kokošky – zemiakové šúľance a gombovce – slivkové gule. Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú langoše z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa holubky – plnená kapusta. Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú oplatki s medom, bobaľky – opekance z kysnutého cesta posypané mletým makom a kapustnica
ŠARIŠ
Typické jedlá, ktoré varili ešte naše staré mamy sa z receptárov dnešných gazdiniek pomaly vytrácajú. A to je neraz na veľkú škodu. Rokmi overené pochúťky by nemali len tak upadnúť do zabudnutia. Zemiaky, múka, masť, kyslá kapusta a slanina boli typickými surovinami, ktoré sa denne používali v kuchyniach. Príprava pokrmov nebola vôbec zložitá a vyžadovala si aj krátky čas na realizáciu. Postupom času však tieto recepty z kuchýň zmizli. Typickým jedlom boli hubová mačanka – tradičná kyslá polievka z húb, pirohy plnené kapustou, pagáče, kyšeľ – kyslá polievka so zemiakmi.
SPIŠ
Medzi tradičné jedlá patria napríklad džatky – pripravované zo zemiakov, kuľaša – zemiaková kaša, kukuričanka – kukuričná kaša, papcún – tenké rezance, alebo aj rôzne posúchy. Pokrmy, ktoré sa robili na Vianoce boli tieto: Základom bola kapustnica robená z jušky, trocha kapusty a huby, k tomu sa chystal papcún, v niektorých obciach sa robila hustejšia hubová zapražená polievka, do ktorej si až pri servírovaní kládla kyslá kapusta. Vo väčšine pravoslávnych a gréckokatolíckych rodinách bolo ako hlavné slávnostné jedlo podávané zemiakové pirohy, urobené bez mlieka, vajec a slaniny. V mestách a väčšine katolíckych rodín sa podávala ryba a šalát a rôzne obilninové kaše, šošovicové, či hrachové polievky. Tradičným jedlom boli aj bobáľky, ktoré sa dávali do horúcej vody. Mäso sa smelo jesť až po polnočnej omši.
ZEMPLÍN
Na raňajky, kým chlapi obriadili statok, gazdiná uvarila na rýchlo poľivku (polievku) – najčastejšie zeleninovú, ale aj mliečnu. No častejšie sa varilo len za hrniec kaveju (kávy) alebo teju (čaju), aby lepšie zišiel dolu krkom pritopeni chľib (hrianky). Na obed mali najčastejšie zapraženi poľivki (polievky zo zeleniny), hičkoše (zemiakové halušky), śľiski (šúľance zo zemiakového cesta), gombovce (lekvárové knedle) a široki rezanki alebo kľinki (cestoviny). Nemôžeme zabudnúť ani na poplanki (koláče z kysnutého cesta). Vcelku zaujímavou domácou špecialitou je ciberej – šťava pripravená kvasením z vody, ovsených krúp, soli a kôpru. Je to vlastne jedlo i nápoj.