Abovské nárečie
V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekadlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami nerobí žiadne starosti i že nemá spoluhlásku ch. Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Pranostík a prísloví majú taktiež neúrekom. Napríklad:Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca. Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča. Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej.
Šarišské nárečie
Šarišské nárečie je na svoju slovnú zásobu poriadne bohaté. Čo človeka najviac poteší je fonetický pravopis, alias píš ako počuješ. Najčastejšia chyba pri písaní je práve to, že ľudia sa snažia na šarišský dialekt uplatniť slovenský pravopis. Jeden z najvýraznejších rozdielov je ten že v Šarištine neexistuje ypsilon (vihodzic). Ďalšia častá chyba je zabúdanie na mäkčene na l a n pred e a i, čiže tam, kde by v Slovenčine tieto samohlásky automaticky zmäkčovali (aňi, mľin). Ďalšie rozdiely sú viac menej očividné, ako zmena ď a ť na dz a c (dzeci, cicho). Neexistuje ä, na jeho mieste je e (meso), na mieste ô je väčšinou u (kuň), občas o (stol).
Spišské nárečie
Nárečia, akými hovoria obyvatelia okresov Poprad, Levoča, Spišská Nová Ves, Gelnica a Kežmarok, sa vyznačujú týmito znakmi – samohláska e (pisek, poradek, pjatek), výslovnosť spoluhlásky v v neznelých pozíciách ako f (staf, dzifka), väčšina má o v slovách (koň, nož, stol), prevládajú formy s e (chľev, hňev, hvezda), koncovka -ovi v 3. a 6. páde jednotného čísla mužských podstatných mien (chlapcovi, psovi, sinovi) a jednotného čísla ženských podstatných mien (na luke, na ruke) (oproti zemplínskej koncovky -oj)
Zemplínske nárečie
K zemplínskym nárečiam počítame nárečia obyvateľov bývalých okresov Stropkov, Vranov nad Topľou, Humenné, Michalovce, Trebišov, Sobrance, Veľké Kapušany a juhozápadnej časti okresu Snina. Ako celok väčšinu zemplínskych nárečí charakterizujú najmä tieto znaky: výslovnosť spoluhlásky v (na konci slabiky) ako neslabičné u (ouca, prauda), samohláska i v slovách (hvizda, hňizdo, obid, drimac), koncovka -oj je aj v 3. a 6. páde jednotného čísla mužských podstatných mien (psoj – psovi; chlapcoj – chlapcovi) a ženských podstatných mien (na lukoj, rukoj; pri macochoj).
Pozrite si mapu nárečí.
https://narecie.sk/mapa-nareci?fbclid=IwAR3dueIr6SHa5bWZkxiC0wilNJvvOQS5Wd0CCwODST0Cq49n_Esg46F1r9E
Projekt je podporený Európskym Zborom Solidarity.
