ABOV
Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám. K miestnym tradíciám patrila aj ochrana pred bosoráctvom. Ľudia z mnohých dedín na Above dávali posvätiť kriedu na Troch kráľov alebo na Jána. Tou kreslili krížik nad dvere, prípadne kruh okolo postele s chorým, pokiaľ sa verilo, že ho niekto uriekol. Na Above sa verilo, že bosorky, ak sa na niekoho hnevajú, môžu ho vytrhnúť zo spánku, posadiť na metlu a lietať s ním celú noc, aby bol unavený a ráno nevládal pracovať. Zvyky a povery patrili k miestnemu folklóru. Verilo sa napríklad, že ak v pondelok príde do domu na návštevu ako prvý muž, znamená to, že prinesie šťastie. Ak žena, rodina sa bude celý týždeň hádať. To isté platilo aj na sviatky. Kdesi tu môžeme nájsť aj pôvod vinšovania. V dané sviatky chodili muži z domu do domu želať veľa zdravia, požehnania, často to vyzdobili rôznymi rýmami. Za to sa im potom dostalo pohostenia, chudobnejším aj peňazí. Svojrázne sa vnímala ženská návšteva vo chvíli, keď sa v dome bielila priadza na výrobu nití a plátien. Ak v takom čase prišla do domu žena, verilo sa, že priadza bude pekná biela. Ale ak prišla žobrať cigánka, mala byť priadza sivá, akoby bola ušpinená. V prípade, že gazdiná zamietla kuchyňu po západe slnka, smeti von nevynášala. Verilo sa, že ak by tak urobila, v dome by voľakto zomrel. Pri pečení chleba sa zasa zamykala kuchyňa, lebo ak by vošla do domu návšteva, odniesla by im rodinné šťastie.
Abovské folklórne slávnosti sú festivalom tradičnej ľudovej kultúry regiónu Abov. Festival je začlenený do medzinárodnej asociácie Euro Folk a svojim medzinárodným charakterom vytvárajú priestor na stretnutie rôznych národností, prispievajú tak k rozvíjaniu a oboznamovaniu sa s kultúrnym bohatstvom Slovenska a iných národov. Festival prezentuje tradičné typy programov a programy v novom poňatí a prístupe ich tvorcov a účinkujúcich. Pre verejnosť, čiže návštevníkov podujatia, sú počas festivalu pripravené aj sprievodné programy ako tvorivé dielne zamerané na osvojenie si tradičných remeselných zručností, výstava remeselnej výroby spojená s predvádzaním remesla, ochutnávka regionálnych špecialít, atrakcie pre deti, ako napríklad divadelné predstavenie, jazda na koni, drevený kolotoč. Súčasťou podujatia je sprievod účinkujúcich obcou – živá upútavka. Festival je zameraný na širokú laickú a odbornú verejnosť bez obmedzenia veku.
ŠARIŠ
Na
Štedrý deň sa ohlasoval prísny pôst – najprísnejší v roku.
Tento deň sa odjakživa považuje nielen za posledný deň od Lucie,
v ktorom prevláda tma nad svetlom, ale aj zlé sily nad dobrými. Aj
preto napríklad v Toryse na Šariši dospelí deťom na Štedrý deň
prízvukovali, aby sa vyvarovali bitky, lebo vraj platilo – že kto
si vyslúži bitku na Štedrý deň bude bitý celý rok. V
niektorých dedinách na Šariši, na „Viľiju“ deti mohli zjesť
iba po jednom upečenom zemiaku a zajesť ho surovou kapustou. A to
aj napriek vôni, ktorá sa niesla kuchyňou. Tradovalo sa, že v ten
deň sa nič nikomu nepožičiavalo, aby sa bosorky k veciam ich
majiteľov nedostali a nepobosorovali jemu, jeho rodine, alebo
statku. Naopak, s radosťou vtedy vítali každé kýchnutie, ktoré
na rozdiel od súčasnosti neveštilo blížiacu sa chrípku, ale
prírastok na gazdovstve. Odvážny bol ten, kto večer vybehol von
so zatajeným dychom a priniesol triesky. Ak sa mu podarilo na jeden
nádych, zaručilo mu to veľa peňazí v budúcnosti. Rovnako, ak v
rodine bola ošípaná, chodilo sa k nej a pýtali sa jej koľko
rokov budú žiť. Koľkokrát zakvílila toľko rokov predpovedala.
Gazdiné nosili na štedrovečerný stôl orechy, hrach a jablká.
Každý člen rodiny z každého zobral a hodil do štyroch kútov
izby, aby bolo v ďalšom roku hojnosti v dome. Štedrovečerná,
bohatá, veľká a niekde vilijová večera sa zvykla jesť za stolom
opásaným reťazou, aby vraj rodina nastávajúci rok držala
pokope. Pod stolom zvykli byť v ten večer poznášané všetky
železné náčinia z hospodárstva, ako vidly, lemeše a brány a
celá rodiny na nich počas večere držala nohy, aby stvrdili a
nedoráňali sa pri prácach na poli. Na Šariši bola až svätá
povinnosť, aby sused susedovi išiel zavinšovať na sviatky. No
vždy išiel nižšie bývajúci vyššiemu, nikdy nie naopak. Smer
hore znamenal viacej peňazí, zdravia a šťastia v gazdovaní,
viacej hydiny, zveriny, bohatý dvor.
Mesto Prešov, ako súčasť
regiónu Šariš, je bohaté na tradičné ľudové umenie. Zachované
sú remeslá našich starých otcov, ako hrnčiarstvo, prútikárstvo,
umelecké rezbárstvo či vyšívanie. Tanec a spev, ktoré boli
vlastné našim predkom, prezentujú známe ľudovoumelecké
folklórne súbory. Najznámejším z nich je Šarišan. Folklórny
súbor Šarišan je umelecké teleso Parku kultúry a oddychu v
Prešove a popredný folklórny reprezentant regiónu Šariš. Jeho
program inšpirovalo bohatstvo folklórnych tradícií regiónov
východného Slovenska – Šariš, Zemplín, Spiš, Gemer. Tieto v
umeleckom spracovaní súboru prinášajú originalitu a
neopakovateľnosť ľudového umenia pre celé Slovensko a sú
významnou reprezentáciou národného kultúrneho bohatstva
Slovenskej republiky v zahraničí. V Prešove pôsobí aj
profesionálny umelecký súbor PUĽS, ktorého dramaturgia sa
zameriava hlavne na tradície Rusínov z východného Slovenska.
Projekt podporený Európskym Zborom Solidarity.
