Stavba pochádzajúca z 18. alebo 19. storočia, nachádzajúca sa vedľa hlavnej cesty Košice – Prešov, má odhadom 200 – 300 rokov. O výstavbe, prestavbách či dedičstvách takýchto objektov sa, na rozdiel od šľachtických sídel, presné záznamy nevedú. Želiarsky dom stojí na pôvodnom mieste, takmer v pôvodnom stave, bez zásadnejších modernizačných úprav, s pôvodnými dverami, oknami, bez elektrického pripojenia, plynu a vody. Unikátnou je podlaha v prednej izbe z udupanej hliny. Dom nemá pevné základy. Je postavený na štiepanej bridlici obsypanej suchým štrkom. Obvodové múry sú tvorené neopracovanými pieskovcovými kameňmi spevnenými blatom bez použitia vápennej malty. Nie sú zvislé – v hornej časti majú hrúbku 55 cm, v dolnej takmer 70 cm. Súčasťou domu je plne funkčná murovaná pec vybudovaná súčasným majiteľom. Čelná fasáda a lemy okeníc sú zdobené typickým budimírskym štukovým ornamentom.
Objekt je panskou stavbou, akých po 2. sv. vojne bolo v Budimíre niekoľko. Zachovaný je v súčasnosti len jeden. Pôvodne slúžili ako podnájomné byty pre rodiny „želiarov“ – sezónnych pracovníkov. Jeden dom bol obývaný aj niekoľkými rodinami, ktoré za nájom odpracovávali na pánskom určený počet dní. Od roku 1958 neboli na dome takmer 50 rokov vykonané žiadne zmeny. Po smrti poslednej obyvateľky domu v roku 1998 chátral až do roku 2003, kedy bol odkúpený súčasnými majiteľmi. Stavba bola staticky narušená ruina s deravou strechou a prevaleným stropom. Postupná rekonštrukcia prebieha postupne s využitím výhradne klasických, pôvodných postupov, ručne, bez použitia moderných technológií a aktuálnych stavebných materiálov.
V interiéri domu sa okrem dobového zariadenia nachádza aj zbierka gazdovského náradia, rezbárske výrobky, zvonce, keramika, tkáčske a kováčske výrobky, konské postroje a pod. Dom je ohradený klasickým dreveným plotom. Súčasťou pozemku je aj dvor s pôvodnou studňou, šopa so zbierkou poľnohospodárskeho náradia a otvorená pec. Na vnútornom nároží dvora stojí kaplnka so slnečnými hodinami. V súčasnosti je dom obľúbeným objektom školských exkurzií, svadobných či iných tematických fotení. Navštíviť ho je možné kedykoľvek, po dohode s majiteľom.
OLYMPUS DIGITAL CAMERA 
Veľkým úspechom a uznaním za dlhoročnú prácu na obnove tejto stavby je ocenenie Národná cena ICOMOS Slovensko – Dedičstvo pre budúcnosť, ktorá bola v roku 2018 udelená majiteľovi domu. Stavba bola ocenená v kategórii „Obnova pamiatky tradičnými stavebnými technológiami“. Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla (International Council on Monuments and Sites) je medzinárodná nevládna organizácia so sídlom v Paríži, ktorá sa zaoberá ochranou kultúrneho dedičstva na celosvetovej úrovni. ICOMOS Slovensko je združením členov Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla (ICOMOS) v Paríži, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky. Združenie pracuje ako nevládna organizácia so zameraním najmä na ochranu kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky: individuálnych pamiatok, historických sídiel, ich prostredia a kultúrnej krajiny (Icomos Slovensko 2015).
Východ ukáž sa v spolupráci s Veronika Jedináková
Zdroje: Ondrej Jedinák – Kniha Budimír (2004)