Kaštieľ je charakterizovaný ako „masívna klasicistická tereziánska stavba s neskoršími vnútornými a vonkajšími úpravami.“ Situovaný je v juhovýchodnej časti obce. V druhej polovici 18. storočia ho dal vybudovať gróf Ladislav Ujházy. Po rozpade rodiny bol začiatkom 19. storočia odkúpený rodinou Ujházyovcov (menovci pochádzajúci z okolia Rožňavy). Obývaný bol do roku 1938, kedy sa dostal do správy židovskej rodiny Zöhlerovej. Po ich deportovaní do koncentračného tábora v Nemecku bol kaštieľ zdemolovaný. Po vojne slúžil kaštieľ potrebám obce. Prízemné priestory boli využité, podobne ako pri staršom kaštieli, na sociálne bývanie. Horné poschodie bolo pretransformované na školu a jedáleň (Jedinák 2004).
Iniciatíva získať objekt pre potreby Technického múzea v Košiciach sa datuje do 60. rokov 20. storočia. Múzeum upravilo suterénne priestory pre depozitáre múzea. V roku 1985 bolo pristúpené k celkovej rekonštrukcii. Tá, vrátane parkových úprav, trvala päť rokov. Horné poschodie bolo upravené pre výstavné účely, dolné bolo využívané na depozitáre a spoločenské priestory. Kaštieľ bol v roku 1963 zapísaný na Zoznam nehnuteľných kultúrnych pamiatok SR (NKP č. 414/0). Dnešnú podobu kaštieľ získal v roku 1990, kedy bola verejnosti sprístupnená prvá múzejná expozícia. Zo zbierkových fondov Slovenského technického múzea a Východoslovenského múzea v Košiciach bola inštalovaná stála expozícia historických hodín (Jedinák 2004).
